Výtvarná súťaž
Dňa 20. apríla 2012 sa v Kalokagatiii v Trnave uskutočnila výtvarná...

Turistická vychádzka
V sobotu 14. apríla 2012  sa  spolu 20 žiakov  6., 7. a 8. ročníka pod...

Deň narcisov
  V piatok 13. apríla sa uskutočnil v poradí už šestnásty ročník Dňa...

Otvorenie areálu
Športový areál ZŠ na Ulici M. Gorkého 21 v Trnave je pre verejnosť...

Lyžiarsky výcvik

Čarodejnícke stretnutie (beseda s Gabrielou Futovou)
Čarodejnícke stretnutie a besiedka s Gabrielou Futovou Dobrý deň, som...

Krížom, krážom optikou
Krížom,  krážom  optikou –  tak sme nazvali projekt z fyziky, ktorého...

Návšteva v Poľskom Zabrze
Výmenný pobyt Základnej školy Maxima Gorkého v Trnave s družobnou...

Deň prvý (27.2.2008)

Odchádza nás päť, p. riaditeľka Šmidáková, p. učiteľka B. Krajčovičová, p. učiteľka Sabová, p. učiteľka I. Krajčovičová, a p. učiteľka Halajová.

Z Trnavy vyrážame o 6:45 hod a máme pred sebou dlhú cestu. Cieľové mesto – Paks, Maďarsko. Cesta nám ubieha rýchlo a veselo, pani hlásateľka z navigátora nám veľmi pomáha, hoci jej výzvy občas zakončujeme výbuchmi smiechu.

O 12:35 hod prichádzame do Paksu. Zvítame sa s p. riaditeľkou našej družobnej školy, zoznámime sa s p. zástupkyňami pre I. a II. stupeň školy, odovzdávame im darčeky, ktoré sme so sebou priniesli.

Po obede nasleduje prehliadka školy, môžeme sledovať prácu detí v školskom klube, krásnu veľkú knižnicu aj telocvičňu.

Potom nás čaká prehliadka mesta. Našimi sprievodkyňami sú Anikő a Juliana – pani učiteľky, ktoré sme už mohli vidieť u nás minulý školský rok.

Okolo piatej poobede sa ubytúvame v prekrásnej podkrovnej vilke a deň završujeme večerou s viceprimátorom mesta Paks a našimi kolegyňami z maďarskej školy.

Deň druhý (28.2.2008)

Ráno ešte pred raňajkami v škole, si poobzeráme „našu vilku“, ktorá je naozaj krásna, a tak neodoláme a párkrát sa v nej i pred ňou odfotíme.

V škole debatujeme s pani riaditeľkou pakskej školy o problémoch  v školstve, o výchove a vzdelávaní, o našich i ich úspechoch a neúspechoch. Dorozumievame sa nemecky, rusky, anglicky, občas sme niečo schopné už „zašveholiť“ po maďarsky a ony po slovensky. Keď sa chce, dorozumieť sa predsa dá.

Obohatí nás aj stretnutie so špeciálnou pedagogičkou, ktorá nám vysvetľuje postupy a metódy svojej práce s problémovými deťmi.

O Projekte SOCRATES COMMENIUS rozpráva s p. riaditeľka Šmidáková a p. učiteľka B. Krajčovičová spolu s p. riaditeľkou ZŠ v Paksi a učiteľkami z Paksu, ktoré sa projektu zúčastnili, aj v rozhovore pre mestskú televíziu v Paksi.

A potom nasleduje to, na čo sa asi tešíme najviac. Zúčastňujeme sa dvoch vyučovacích hodín.

Najskôr hodina angličtiny – krásna, veľká učebňa, bystrí štvrtáci a štvrtáčky a využitie interaktívnej tabule, ktorú vidíme prvýkrát v praxi.

Hodina hudobnej výchovy s piatakmi a piatačkami začína dychovými cvičeniami, opakovaním teórie a deti sa učia nemeckú pesničku. Aj my sa zapájame a spievame im tú istú pesničku aj po francúzsky a anglicky.

Obed je opäť chutný a my hneď po ňom odchádzame do asi hodinu a pol vzdialeného historického mesta plného študentov – PÉCSu.

Má ozaj unikátne pamiatky, vidíme toho veľa, najviac nás však asi zaujme v jednej uličke „Plot zaľúbených“, na ktorom sú pripevnené zámky s menami zaľúbencov, ktorí chcú takto verejne spečatiť svoju lásku.

Sme uchodené, unavené, ale na sklonku dňa nás čaká ešte jedno dobrodružstvo – roztláčame auto Anikő, ktorá na ňom na začiatku prehliadky mesta zabudla vypnúť svetlá. Nuž, zábavy kopec! Ale všetko dobre dopadne a my sa cestou do Paksu zastavujeme v akomsi rázovitom maďarskom motoreste a dávame si skvelú večeru.

Deň tretí (29.2.2007)

Raňajky, posledné spoločné fotenie, posledné stisky rúk, želania a prísľuby spolupráce. Lúčime sa a dostávame prísľub, že v októbri naše priateľky – kolegyne zavítajú k nám do Trnavy.

Nasadáme do áut a cesta do Budapešti sa míňa, akoby z nej niekto ukrajoval. Ešte máme pred sebou dosť.

Prvou našou zastávkou je TROPICARIUM. Nádhera! Tarantuly, škorpióny, chameleóny, leguány, rôzne druhy jašteríc, jedovaté svetielkujúce žaby, krokodíly, korytnačky, ryby svetových oceánov, koraly...a nad hlavami sa nám, oddelené od nás len hrubým sklom, preháňajú žraloky a raje!

Naša sprievodkyňa po Budapešti – Juliana so svojím manželom – nám chce ukázať čo najviac pamiatok Budy aj Pešti. Z budov na nás dýcha dávna história – patróni, panovníci, vodcovia povstaní, biskupi...škoda len, že počasie nám nepraje a je sychravé a „usmoklené“.

Keď nám naši sprievodcovia ukážu všetko, čo nám ukázať chceli, nastáva čas rozlúčky a my sa vydávame na dlhú cestu naprieč celou Budapešťou, aby sme sa dostali na diaľnicu, ktorá nás dovedie domov. Je to dobrodružstvo, pretože Budapešť v piatok poobede je preplnená autami, vlečieme sa krokom a už vôbec nežartujeme na účet „hlásateľky – navigátorky“, lebo aj vďaka nej, a samozrejme, hlavne vďaka skvelým vodičským a orientačným schopnostiam p. učiteľky B. Krajčovičovej opúšťame Budapešť a smerujeme domov.

Do Trnavy prichádzame až neskoro večer, ale sme spokojné, lebo všetko dopadlo nad očakávania dobre...

Foto